Treti_pilier_ano_ci_nie

Tretí pilier, áno či nie?

Vznikol ako doplnkové dôchodkové poistenie. Teda peniaze klientov a spoločnosti boli spravované na jednom účte. Hlavnou výhodou bola možnosť príspevku zamestnávateľa. Peniaze sa investovali na finančnom trhu zväčša konzervatívnou metódou. Klient si mal pri odchode do dôchodku vybrať peniaze a prilepšiť si ku svojmu dôchodku.Čo sa žiaľ stávalo často bolo „vytunelovávanie“ účtu. Klienti si každoročne vyberali svoje peniaze a príspevky zamestnávateľa a vylepšovali si takto finančnú situáciu k vianočným sviatkom.

Prelomová zmena

Všetko sa zmenilo v roku 2004 prijatím zákona 650/2004. Zmenil sa názov z doplnkového dôchodkového poistenia na sporenie. Poisťovne sa zmenili na spoločnosti. Museli oddeliť ekonomiku svoju od ekonomiky klientov. Teda museli príspevky previesť na samostatný účet, zviditeľniť poplatky, vypracovať dávkové plány (podľa nich sa vypláca dôchodok), vytvárať dva fondy:

  • Príspevkový – prichádzali sem príspevky sporiteľa a aj zamestnávateľa, investovalo sa konzervatívnou formou.
  • Výplatný fond – slúži na zhodnocovanie finančných prostriedkov pre klientov, ktorí poberajú doplnkový dôchodok.

Zároveň si DDS museli nájsť depozitára. Teda banku, ktorá vykonávala dozor nad ich investovaním a svojim imaním chránila vklady investorov. Zaviedla sa úľava na dani. Sporitelia si mohli znížiť daň o výšku príspevkov maximálne o 12 000,- Sk. Zmenou prešli aj predčasné výbery. Podmienkou na získanie dôchodku bolo minimálne desať ročné sporenie a pripísaných 120 príspevkov. Zároveň sa zaviedol aj prestup medzi DDS.

Výhoda pre klienta – zvýšenie príjmu vďaka príspevkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ má výhodu v tom, že príspevky sú oslobodené od odvodov do sociálnej poisťovne a môže si ich dať ako nákladovú položku, teda zníži si základ dane. Zároveň tým môže zvýšiť lojálnosť zamestnancov. Zamestnávateľ môže prispieť maximálne do výšky 6% z hrubej mzdy zamestnanca. Zamestnanci zaradení do 3 a 4 rizikovej skupiny majú DDS ako povinné.

Na rozdiel od druhého piliera, tretí si môžu uzavrieť aj zamestnanci polície a armády. Ak sporiteľ zmenil zamestnávateľa, ktorý nemal zmluvu z danou DDS, mohol si klient uzavrieť zmluvu s novou DDS a požiadať v starej o prevod hodnoty osobného účtu na nový.

Od roku 2012 sa začal vytvárať ešte aj nový druh fondov:

  • Akciový – príspevkový – vďaka tomu majú možnosť klienti investovať aj do rizikovejších investičných titulov. Svojím charakterom by som ho aj tak nazval zmiešaným fondom.

Súčasnosť

I keď bola daňová úľava zrušená, tento rok sa vrátila späť. Na nových zmluvách už nie je dávkový plán. Peniažky sa už nebudú dať vybrať skôr ako pri odchode do dôchodku.Sporiteľ, ktorý si prispieva 15 € mesačne môže získať daňovú úľavu vo výške 180 €, teda sa mu vráti 34,20 €. Daňovú úľavu môžu získať aj starí klienti, stačí ak zrušia dávkový plán a môžu si odpočítať výšku príspevku.

Môj názor

Tretí pilier má význam pre sporiteľa jedine vo forme príspevku zamestnávateľa. Bez príspevku zamestnávateľa by som si zmluvu ani neuzatváral. Ak mám príspevok zamestnávateľa odvádzam si na môj účet len najnižší vklad teda 5 €. Vyšší vklad by so dával iba vtedy ak by ma zamestnávateľ k tomu zmluvne zaviazal. Proklamovaná podpora ľudí, ktorí si chcú sporiť na dôchodok a nechcú byť závislí na sociálnych dávkach v budúcnosti, to čo sa ľuďom vráti vo forme daňovej úľavy, je vyslovene symbolická.

Mohli by sme sa inšpirovať Českým modelom. Tamojšie penzijné pripoistenie má model príspevku sporiteľa, zamestnávateľa a štátu na osobný účet sporiteľa. Pri vklade do 12 000,- Kč získa klient takúto úľavu:

Mesačný príspevok účastníka (Kč)

Štátny príspevok

100–299

bez štátneho príspevku

300–999

90 Kč + 20 % z čiastky nad 300 Kč, (max. 230 Kč)

1000 a viac

230 Kč

Ak si klient prispieva ďalších 12 000 Kč môže získať daňovú úľavu.

Výhody zamestnávateľa:

  • nákladová položka zamestnávateľa (podobné ako v SR)
  • oslobodenie od platenia odvodov na sociálne aj zdravotné poistenie do výšky príspevkov 30 000 Kč na zdaňovacie obdobie ( v SR len odvody do soc. poisťovne)
  • oslobodenie príspevku od platenia dane fyzických osôb (v SR nie je)

V Českej republike je zamestnávateľ motivovaný prispieť svojmu zamestnancovi.

Ďalej by som na Slovensku navrhol buď príspevky zamestnávateľa alebo daňovú úľavu na životné poistenie alebo dlhodobé sporenie cez podielové fondy. Hlavne by bolo rozumné zaviesť niektorý z týchto programov ako povinný. Takýmto systémom by sme nemuseli v budúcnosti vyplácať sociálne dávky alebo kompenzačné príspevky a ľudia by netrpeli chudobou v dôchodku. I cez to všetko si myslím, že tretí pilier má svoj význam pre sporenie si na dôchodok a hlavne je tu aj potenciál na zlepšovanie.

Druhy_dochodkovy_pilier_jednoznacne_ano

Druhý dôchodkový pilier, jednoznačne áno

 

Zavedenie druhého piliera bolo na Slovensku prijaté s veľkými očakávaniami. Ľudia dostali šancu rozhodovať o svojich dôchodkoch. Vedelo sa o veľkej mase peňazí, ktorá do fondov pôjde, a preto zneli v reklamách silné heslá o Švajčiarskych dôchodkoch, o tom ako sa budeme mať lepšie.

Na Slovensku je dlhá tradícia sporenia a Slováci si vedia odložiť peniaze. Ďalším silným argumentom bolo dedenie peňazí odložených na osobnom dôchodkovom účte. Na čo ale sporitelia neboli pripravení, bola zodpovednosť výberu fondu a pri všeobecnom nadšení sa nebrali vážne názory o čase sporenia. Na trhu sa objavilo veľa tipérov, ktorí pre niekoho pracovali a nemali odborné skúšky a ani spôsobilosť vedieť klientom vysvetliť investovanie, jeho dĺžku a stratégiu dôchodkových fondov. Pritom najdôležitejšie veličiny pri kapitálovom sporení sú čas, riziko a výška investície.

Nevyužitá šanca

Úvodné mesiace boli nazvané ako prechodné obdobie a dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) mali čas 18 mesiacov na nákup investičných titulov, ale aj na to, aby nazbierali aspoň 50 000 klientov pre ďalšie pokračovanie na trhu. Začali sa vytvárať 3 typy fondov:

  1. Rastový – mal byť najviac rizikový, hlavná časť investícií mala smerovať do akcií až 80 %. Čo sa ale žiaľ nestalo? Akciových titulov bolo veľmi málo. Určený mal byť pre mladých, dynamických klientov s dostatočným časom sporenia a pozitívnym postojom k investičnému riziku.
  2. Vyvážený – mal byť “balancovaný”, teda rovnaký podiel akcií a dlhopisov. Hlavným okruhom sporiteľov mali byť ľudia v období života okolo 45 rokov pri vstupe a tí, ktorí boli ochotní akceptovať aspoň mierne riziko akcií a ich výkyvov.
  3. Konzervatívny – mal byť najmenej rizikovým fondom určeným pre klientov s krátkym časom sporenia a bez rizika. Investuje sa zväčša do štátnych dlhopisovs garanciou splatnosti.

Aby sa predišlo stratám z dôvodu výkyvov na trhu mal byť ešte klient riadený zákonnou brzdou. Tá hovorila o presune peňazí klienta ak mal menej ako 15 rokov do dôchodku z rastového fondu do vyváženého a 7 rokov pred dôchodkom z vyváženého do konzervatívneho. Nevyužitou šancou bolo veľmi málo akcií v portfóliach fondov a využitie ich prepadu počas rokov 2007 – 2009, čomu žiaľ prispel aj politický marketing.

Finančná kríza

Nástup finančnej krízy sa niesol v prasknutí bubliny a prudkom poklese akcií. Svet sa ocitol v slede udalostí, na ktoré nestíhal finančný sektor reagovať včas. Akcie zaznamenali historické pády. No namiesto toho, aby sa využila nízka nákupná cena dôchodkovej jednotky nastúpil politický marketing chybným nariadením o garanciách vo všetkých fondoch. DSS mali pri hospodárení fondov v mínuse doplatiť stratu klientov. Stalo sa to, čo nutne muselo prísť, a to odpredaj akcií z fondov, opakujem v čase najväčšieho poklesu. Na ich opätovnom (historickom) náraste sa tak klienti DSS už nepodieľali.

Nový pohľad

Po voľbách v roku 2010 roku prišlo k  zmenám. Neobišli ani druhý pilier. Zaviedol sa 4 typ fondu – Indexový. Hlavnou zmenou bola úprava povinnosti DSS vytvárať a spravovať minimálne dva typy fondov:

  1. Nerizikový-dlhopisový (garantovaný) – mal klientom garantovať minimálne ich vklady.
  2. Rizikový-negarantovaný – sem patrili zvyšné fondy (vyvážený bol premenovaný na zmiešaný, akciový – záležalo na správcovi akú mieru akcií v portfóliu mal a indexové – čisto akciové).

Sporitelia dostávali spolu s výpisom z účtu aj návratku o určení ďalšieho sporenia. Mali sa vysloviť za to či chcú byť prevedený do garantovaných fondov.

Zníženie príspevkov a daňový bonus

Po predčasných voľbách prišlo k opätovnému prehodnoteniu druhého piliera. Štát znížil pomer odvodu z 9% na 4% a zaviedol dobrovoľný príspevok 2% z hrubej mzdy ako daňový bonus. Prišlo otvorenie druhého piliera, zároveň prišla klientom opäť návratka, len tentokrát sa mali vysloviť, či chcú byť v negarantovaných fondoch.

O tom ako sporitelia rozumejú výpisom sa denne presviedčam. Len málo ich poslalo návratku späť. Nevedia čo je dôchodková jednotka, čo je vlastne reálny majetok klienta. V prípade poklesu nakupujem viac jednotiek a tie sa mi zhodnocujú počas stúpania fondu.

Je veľa mladých sporiteľov v garantovanom fonde. Nárast na akciových (13-18 %) a indexových (13-26%) fondoch preto nemajú. Majú len zhodnotenie 1,5-6 % v garantovanom fonde. V súčasnej dobe bude ešte klesať, vďaka nízkym úrokom na finančných trhoch nie je kde peniaze zhodnotiť.

Daňová úľava nie je veľmi využívaná a osobne ju nevyužívam ani ja. Je tu veľké riziko zoštátnenia druhého pilieru a nechcem, aby moje peniaze, ktoré si ja odložím si užíval nejaký nezodpovedný politik, práve preto, lebo ich potrebuje na zníženie deficitu alebo nechce brať pôžičku od MMF ako v prípade Maďarska.

Dôchodky

Optimizmus zo sporenia tento rok narušili prvé správy o dôchodkoch. Nerozumiem prekvapeniu ľudí. Tu sa ukázala práca spomenutých tipérov zo začiatku článku. Títo sporitelia tu nemali čo robiť. Ak môj produktívny čas je 40 alebo 45 rokov a z toho 30 alebo 35 rokov si odvádzam odvody len do sociálnej poisťovne, do druhého piliera si sporím 10 rokov z toho mi ešte skrátia príspevky o 5% (zmena príspevkov z 9% na 4%), tak ako si môžem nasporiť?

Treba mať vyvážený pomer riziko – čas – kapitál. Pri sporení 10 rokov je veličina čas veľmi nízka!!!! Nemôžem si dovoliť hrať vabank. Ak by prišla prípadná kríza a trvala by napríklad 8 rokov tak prídem v rizikovom fonde o peniaze. Konzervatívnym fondom svoje peniaze zase veľmi nezhodnotím.

Druhý pilier by mal byť povinný pre mladých ľudí a ľudí, ktorí majú čas aspoň 20 rokov do dôchodku. Zákon hovorí o preklopení do konzervatívneho fondu pri dosiahnutí 52 veku života. Ak mám 18 alebo aj 25 rokov mám dostatočný čas na riziko, nie je až taká dôležitá výška príspevkov. Naviac mám aj šancu na zvýšenie môjho príjmu v neskoršom období. Na sociálnu poisťovňu by som sa nespoliehal, pretože teraz mi môže politik hovoriť, že na dôchodky je. O desať rokov môže prísť druhý politik a povie, ako má málo peňazí na dôchodky a že ľudia si mali nasporiť. V tom čase už bude viac sporiteľov v druhom pilieri, preto si to bude môcť dovoliť.

Na záver by som povedal, pozrite si svoj výpis z osobného dôchodkového účtu. Skontrolujte si stav dôchodkových jednotiek a Váš fond. Nájdite si stránku Vašej DSS a porovnajte si históriu zhodnotenia fondov. Možno budete prekvapený. Uvidíte pri negarantovaných fondoch, aj pri dočasnom poklese výkonnosti zarobili viac ako garantované. Desať rokov dôchodkového sporenia je už doba ktorá má pri vývoji fondov výpovednú hodnotu.

 

obrazok

Zmena technickej úrokovej miery od 1.1.2014

Technická úroková miera nám slúži pre výpočet poistného. Klientom kapitálového životného poistenia je týmto garantovaná poistná suma pre prípad smrti alebo dožitia. V zásade platí je čím je technická úroková miera vyššia, tým je poistné za garantovanú poistnú sumu nižšie. 

Continue reading “Zmena technickej úrokovej miery od 1.1.2014” »